Čo si môžem dať do nákladov s.r.o
Náklady spoločnosti znižujú zisk a základ dane, z ktorého sa platí daň. Do nákladov spoločnosti je možné zahrnúť všetko čo súvisí s dosiahnutím, alebo udržaním zdaniteľných príjmov.
Často sa nám stáva, že si klient chce pridať do predmetov podnikania napr. záhradkárske práce, lebo si chce kúpiť kosačku v domnení, že si ju bude môcť dať do nákladov. Kosačkou nedosahuje zdaniteľné príjmy, preto nemôže byť uznaná ako daňový náklad. Dokonca ak by ju využíval konateľ, mohla by byť braná ako nepeňažný príjem konateľa, z ktorého sa platia odvody a daň.
Aké sú najčastejšie uplatňované náklady v spoločnostiach s.r.o.?
Auto v podnikaní
Asi najbežnejšia forma ako znižovať základ dane v s.r.o. je motorové vozidlo. Vozidlo môžete byť z pohľadu nákladov buď majetok, kedy je nákladom odpis vozidla (¼ z kúpnej ceny ročne) plus reálne spotrebované pohonné látky. Druhou možnosťou je používať súkromné vozidlo na podnikanie, kedy je nákladom cestovné podľa zákona o cestovných náhradách. To sa vypočíta ako súčet koeficientu 0,193 a spotreby (cena pohonných látok * priemerná spotreba z technického preukazu) vynásobená preukázateľne najazdeným počtom kilometrov.
Ak chcete rýchlo určiť čo sa Vám viac oplatí, porovnajte trhovú hodnotu vozidla v eurách (napr. 20.000 €) s počtom najazdených kilometrov ročne na podnikanie (napr. 10.000 km). Ak je vyššia hodnota v eurách tak sa Vám viac oplatí auto do firmy kúpiť, ak je vyššia hodnota kilometrov, viac sa Vám oplatí používať súkromné auto na podnikanie. Je to samozrejme len orientačné. V prípade ak to rozhodovania vstupuje aj DPH výpočty sa môžu mierne líšiť.
Nájomné
V prípade ak máte kanceláriu nájomné je nákladom. Existuje ale možnosť dať si do nákladov sumu do 500€ ročne ak máte napríklad sídlo vo vlastnej nehnuteľnosti. Fyzická osoba má príjem z prenájmu do výšky 500€ oslobodený, t.j. neuvádza ho vôbec v daňovom priznaní. V prípade, že nehnuteľnosť, kde je umiestnené sídlo vlastnia manželia viete si takto oslobodiť 2x 500€. Podmienkou je aby prenajímajúci boli zaregistrovaný na dňovom úrade a mali pridelené DIČ.
Telefón, počítač, kancelárske potreby
Klasickými nákladmi pri podnikaní je elektronika a kancelárske potreby. Takmer vždy sa jedná o sumy do 1700€, čiže a pohľadu účtovníctva sa jedná o spotrebný materiál prípadne drobný hnuteľný majetok, ktorý sa neodpisuje a je nákladom v plnej výške. V prípade využívania mobilného telefónu, internetu a iných je potrebné prepísať si služby u operátora zo svojho mena na spoločnosť.
Reprezentačné náklady
Obedy, kávy a iné pohostenie z obchodnými partnermi. Káva, čaj, minerálky na pracovisku. To všetko sú reprezentačné náklady, ktoré síce účtovne idú do spoločnosti ale nie sú daňovo uznateľné (vysvetlené nižšie). Medzi reprezentačné náklady sa zahŕňajú aj rôzne reklamné predmety, polepy vozidiel a podobne. Špeciálnymi kategóriami sú reklamné predmety do 17€, ktoré sú daňovo uznateľné. Prípadne víno, ktoré môže byť daňovo uznateľné do výšky max. 5% zo základu dane.
Veci osobnej spotreby
Existuje špeciálna kategória nákladov, ktoré je možné využívať aj na súkromné využitie (motorové vozidlo, počítač, telefón, televízor, sedacia súprava, nábytok a iné). Zákon o dani z príjmov dáva možnosť si pri takýchto nákladoch uplatniť 80% daňových nákladov v prípade ak viete preukázať že sa využili aspoň 1x na podnikanie. V prípade ak by ste si chceli uznať 100%, je potrebné dokazovať v prípade kontroly, že boli naozaj používané len na podnikanie ako je to pri klasických nákladoch. Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je ale situácia iná, tam sa vždy skúma skutočné využitie na firemné účely. Môže teda nastať, že z pohľadu dane z príjmov bude nákladom 80% ale z DP si požiadate len 50%, lebo daný predmet využívate z 50% na súkromné účely.
Daňové verzus nedaňové náklady
Nie každý náklad je daňovo uznateľný. Do účtovníctva si ho dať môžete ale zákon o dani z príjmov ho neuznáva. Príkladom môžu byť reprezentačné náklady, ktoré sú v účtovníctve a znižujú základ dane pred úpravami ale pri vypracovávaní daňového priznania navyšujú základ cez pripočítateľné položky všeobecne. Medzi nedaňové náklady patria napríklad aj pokuty, výdavky osobnej spotreby, pohonné látky neuznané za daňové výdavky (20% z PHM pri nerobení knihy jázd, prípadne nadspotreba). Špeciálnou kategóriu daňových nákladov sú náklady uznateľné až po zaplatení. Sem patrí napríklad nájomné, právne a účtovné služby, marketingové štúdie. Tieto sa stávajú daňovým nákladom až v roku ich skutočnej úhrady.
Zodpovednosť a riziká
V prípade daňovej kontroly a neuznania nákladov je možné rozlišovať 2 prístupy. V prípade ak sa daňový úrad nestotožní s tvrdením daňového subjektu a neuzná nejaký náklad doplatí sa daň a zaplatí sa pokuta a penále. V prípade ak daňový úrad ale skonštatuje, že sa jednalo o vedomé a jednoznačné porušenie zákona, resp. krátenie dane, konateľovi hrozí trestnoprávne konanie.